Mundus vult decipi, ergo decibiatur (Svet chce byť klamaný, nech je teda klamaný)

Našim životom dominujú dve veľké záhady, láska a peniaze. O tom, čo je láska, bolo popísaných nespočítateľné množstvo kníh, skomponovaných mnoho piesní a zložených veľa básní. Čo sú ale peniaze? Kde sa vzali a komu či čomu slúžia? Prečo téma peňazí inšpirovala len zopár veľkých spisovateľov a skladateľov? Z akých dôvodov sa nevyskytla v učebniciach škôl, ktoré sme absolvovali? Dobre, poďme na to. Predstavme si rodinu, ktorá sa v jednu chvíľu rozhodne, že si kúpi nový dom, hoci si ho finančne nemôže dovoliť a že do garáže tohto domu si zaobstará nový Mercedes, ktorý si tiež finančne nemôže dovoliť len preto, aby ohúrila svojich susedov, ktorých mimochodom vôbec nemôže vystáť. Ďalej predpokladajme, že s cieľom zrealizovať svoje rozhodnutie osloví neďaleko stojacu banku a požadované peniaze obratom dostane. Už vidím ten spýtavý výraz vo vašej tvári. Prečo by preboha banka mala poskytnúť úver niekomu, o kom nie je dostatočné presvedčená, že ho splatí? To predsa nedáva zmysel. Ale dáva! Banka za istých okolností skutočne rodine úver poskytnúť môže a s veľkou pravdepodobnosťou jej ho i poskytne. Prečo? Pre pochopenie tejto zdanlivej iracionality si musíme najskôr ujasniť, ako funguje banka a čo je jej cieľom. Začnime všeobecnou predstavou väčšiny z nás, podľa ktorej hlavným cieľom banky je získať čo najviac peňazí, áno? Nie! Toto nie je cieľom banky. Peniaze, ktoré poskytuje, sú len prostriedkom k niečomu, v čo sa až prieči veriť. K prerozdeľovaniu majetku. Nie, nebojte sa, nie je to tak zložité ako sa to na prvý pohľad môže zdať. Práve naopak, je to zarážajúco prosté. Stačí si len uvedomiť, odkiaľ banka požadované peniaze vezme. Z čoho ich vytvorí. Tušíte? Nie? Z ničoho! Áno, celý úver pre našu rodinu nie je nič iné ako prosté vypísanie riadku v knihe záväzkov a pohľadávok. Nič viac. Peniaze, ktoré banka rodine požičia, nevytvorila zo svojich výnosov, ani z vkladov svojich klientov lež zo sľubu rodiny splatiť úver. Zjednodušene, z jej dlhu. Nasleduje podpísanie zmluvy, na ktorej podpis predstaviteľov rodiny reprezentuje prísľub tento dlh (plus úrok) splatiť alebo stratiť nový dom a nový Mercedes, ktorými pôžičku ručí. A presne o ne sa jedná. O nový dom a o nový Mercedes. Banka nebola tak hlúpa, aby dala peniaze len tak. Požadovala záruky! A čo ten istý podpis na zmluve žiada od banky? Akú záruku musí poskytnúť banka? Žiadnu! Zdá sa vám to pritiahnuté za vlasy? To určite môže, ale nie je ... Ďalej sa stanú dve veci. Buď sa rodine peniaze vrátiť nepodarí a banka si vezme dom i auto, ktoré boli zárukou za poskytnutie peňazí, ktoré banka nikdy nevlastnila a ktoré si vyčarovala „zo vzduchu“. Keby sa rodine úver (plus úroky) splatiť predsa len podarilo, banka o nič neprichádza a naviac získa úrok, splatený skutočnými peniazmi, získanými z výnosov x-ročnej práce členov rodiny. Zámerne som použil konjunktív, pretože pokiaľ by si požičali všetky rodiny v krajine, niektoré by úver určite nesplatili. Prečo? Banky poskytli peniaze len vo výške celkovej istiny, lenže rodiny musia zaplatiť i úroky a pre ne peniaze neexistujú. Musia si teda opäť požičať a celý proces sa opakuje od začiatku. Už chápete, prečo sa o skutočnom význame peňazí nikde veľmi nehovorí a nepíše?

Tiene amerického zdravotníctva 2: Krutá pravda

V predchádzajúcom príspevku, venovanom americkému zdravotníctvu som zmienil, že zdravotná starostlivosť je v USA hradená v prevažnej miere z privátneho zdravotného poistenia, že výška poistnej platby je definovaná individuálnym rizikom každého jednotlivého žiadateľa (na rozdiel o verejného zdravotného poistenia) a že najzaujímavejším žiadateľom je žiadateľ s minimálnym rizikom ochorenia. To však nie je celá pravda. Je potrebné ešte doplniť, že privátne zdravotné poistenie je nenárokové. Zdravotná poisťovňa nie je povinná žiadateľa poistiť za každých okolností. Pokiaľ v ňom napríklad rozpozná rizikového poistenca, je oprávnená mu zdravotné poistenie odoprieť resp. stanoviť poistnú platbu vo výške, ktorá mu zdravotné poistenie môže priamo znemožniť. Zjednodušene, zdravotné poistenie v USA je exkluzívne. Reprezentuje komoditu, ktorú si nemôže dovoliť každý. Vyjadrené v číslach, len 20% populácie spotrebuje až 80% prostriedkov, ktoré pretečú zdravotníctvom. Insolventní jednotlivci, jednotlivci s nízkymi príjmami či tí, ktorí v dôsledlu straty zamestnania o tieto príjmy prišli, sú nútení zdravotného poistenia sa jednoducho zriecť. V roku 2012 bolo v USA podľa United States Census Bureau nepoistených asi 48 miliónov obyvateľov, čo predstavuje cca15% populácie. A čo je horšie, toto číslo v čase rastie. Príčinou sú stale modernejšie, efektívnejšie a preto drahšie technológie, lieky a zdravotnícky material, narastajúce mzdové nároky zdravotníckych pracovníkov, silná farmaceutická lobby, spôsobilá presadiť vyššie ceny liekov ako povedzme v Európe a v neposlednom rade i predražené právne služby zdravotnýcn poisťovní, usilujúce sa spochybňovať ich povinnosť hradiť extrémne drahé zdravotné výkony pre svojich klientov. Ak k tomu prirátame neochotu zdravotných poisťovní financovať prevenciu (občania nad 65 rokov prechádzajú pod kuratelu federálnych fondov), zdravotné poistenie v USA sa nám začne javiť ako významne predražená komodita. Záver? Zdravotné poistenie a spolu s ním i stale drahšia zdravotná starostlivosť sa v USA čoraz viac koncentruje v rukách bohatých jednotlivcov, zatiaľ čo ostatní sú odsúdení do role outsiderov. Americký systém zdravotnej starostlivosti “pripravuje Petra o základnú zdravotnú starostlivosť aby mohol Pavlovi poskytnúť tú najmodernejšiu”. Pokrok v medicíne je preto pre mnoho Američanov zlou správou.