Všeobecné volebné právo: sérum pravdy

Dlho sa zdalo, že všeobecné volebné právo je akousi posvätnou kravou. K tomu, aby krajina prosperovala, je údajne potrebné dať ľuďom právo voliť bez ohladu na to, ako prispievajú alebo neprispievajú do spoločnej kasy. Pravdupovediac, dosiaľ som nikde nenašiel argument, ktorý by takýto postoj na patričnej duchovnej úrovni spochybnil. Na druhej strane, majetková pornografia niektorých volených predstaviteľov, podliezavo vystavovaná na oči menej šťastným jedincom, túto hlboko zakorenenú predstavu – zdá sa – úspešne relativizuje. Sledovať petrifikovaného prominenta, ktorý si užíva pozornosť dvoranov, masírujúcich mu ego zborovým súhlasom, nie je iste pekný pohľad. Nahradiť ale serióznu debatu o príčinách jeho znovuzvolenia entuziazmom nestačí. Demokracia je založená na práve každého človeka rozhodovať o veciach verejných. Bez ohľadu na jeho inteligenciu či výkonnosť. Predhadzovať jej všeobecné volebné právo je ako vyčítať hadovi, že má jedovaté zuby. A tak nám zostáva jediné. Seriózna debata. Aby ale slovo nebolo na začiatku i na konci, je potrebné sa na takúto debatu starostlivo pripraviť. Zvážiť každý krok. V opačnom prípade budeme vyzerať ako alchymisti, ktorí sa boja davu.

Kríza celebrít

Celebritou je obvykle označovaný jedinec, ktorý u verejnosti dosiahol dostatočne vysoký stupeň uznania. Z historického hľadiska ide o človeka, oslavovaného za hrdinský čin prípadne za niečo, čo ľudí vedie k ušlachtilým cieľom. Verejnosť ho velebí, pretože zosobňuje cnosť a morálku. V tomto zmysle by mohla byť celebritou napríklad Jana z Arcu, ktorá sa postavila do čela francúzskych vojsk v boji proti Angličanom aby bola nakoniec za svoj počin upálená. Pokiaľ sa ale pozrieme na „celebrity“ dnes, nezdá sa, že by ich bolo možné oslavovať. Vznikajú skôr synteticky (prácou médií), pričom šablóna je prakticky rovnaká. Najskôr sa vytvorí štruktúra (osobnosti), ktorá je následne prezentovaná verejnosti dôkladne vybranými reportérmi, o ktorých sa vie, že odhalia len vytvorenú verziu. Na to, aby sa niekto stal „celebritou“, dnes stačí akákoľvek forma publicity, odmenená podliezavou pozornosťou, peniazmi či mocou. Prepracovať sa na „celebritu“ môžu dokonca i ľudia, ktorí skončili vo väzení. Stačí vyvolať dostatočnú pozornosť a je to. Stáť na nasvietenom javisku ad nauseam a pumpovať si zvädnuté sebavedomie k získaniu všeobecného uznania hoci i vlastným telom ale nestačí. Príčetný divák v takejto „celebrite“ totiž vždy rozpozná karikatúru bez morálnej priťažlivosti. I keby sa narodila so striebornou lyžičkou v puse.

Hillary je „cool“, ale v plote

Je to realita. Donald Trump sa stane americkým prezidentom. Viac ako reálny prínos jeho zvolenia (nielen) pre USA by nás ale mala zaujímať iná vec. Ako je to možné ??? Väčšina agentúr, zaoberajúcich sa prieskumom verejnej mienky, predsa favorizovala Hillary. A to dlhodobo. Trump bol odsúdený na neúspech a po celú dobu kampane sa to nezmenilo. Je možné, aby sa agentúry, zaoberajúce sa voľbami USA, tak fatálne zmýlili? Pokiaľ áno, svoju prácu odflákli a mala by im byť odňatá licencia. Alebo pracovali až príliš „dobre“? To, že predpovede preferencií v rôznych voľbách nevychádzajú a nedá sa im veriť, je chronicky známe. Účelom je „odkloniť“ realitu a naservírovať voličovi obraz nevyhnutnosti. V USA to ale tentokrát nevyšlo. A to je dobrá správa. Ukazuje, že šancu uspieť majú i ľudia, o ktorých prieskumy tvrdia, že ju nemajú.