Duch Pabla Escobara sa vracia

Na širokých pláňach okolo Medelína sa opäť pestujú drogy. Marihuana. Áno, tých pláňach, na ktorých Pablo Escobar postavil svoj drogový kartel. A aby toho nebolo málo, pestuje sa legálne. Keby nám to bol povedal niekto ešte pred nedávnom, dali by sme mu studený uterák na krk. Teraz ho potrebujeme sami. Z produkcie drog bol predsa v čase Escobara financovaný otvorený boj proti vláde. Stál 400 tisíc životov a zanechal po sebe škody, ktoré sa doteraz nepodarilo odstrániť. Než však obviníme kolumbíjsku vládu zo všetkých smrteľných hriechov, musíme vedieť, že investormi nie sú revitalizované drogové kartely ale kanadské obchodné spoločnosti. V Kanade sa marihuana používa legálne, a to nielen pre liečebné účely ale od tohoto roku i rekreačne. Inými slovami, vyrábať a spotrebovávať marihuanu je v Kanade povolené. Neprekvapuje preto, že producenti sa usilujú minimalizovať náklady na jej výrobu. Že tak činia práve v Kolumbii, je pochopiteľné. Zoznam argumentov by bol dlhý ako čínsky múr. A miestni obyvatelia? Tým sú servírované klinicky čisté obrázky pozoruhodnej budúcnosti. Aukčná sieň sľubov praská vo švíkoch. Najvzácnejším kúskom je ubezpečenie Bibiany Rojas, výkonnej riaditeľky spoločnosti Spectrum Cannabis Colombia, ktorá povedala: „Snažíme sa produkciu konopy zmeniť na niečo, čo by miestnym obyvateľom prinášalo zisk.“ Ťažko si môžeme predstaviť menej taktnú poznámku.

Ako sa stať veštcom?

Od nepamäti ľudia túžili poznať svoju budúcnosť. Čím sa nám darilo horšie, tým bola táto naša túžba intenzívnejšia. Potrebu nájsť niekoho, kto by nám povedal, čo nás čaká, jednoducho nešlo ignorovať. A keďže platí, kto hľadá, nájde, darilo sa. A stále lepšie a lepšie. Jedinci, vydávajúci sa za média, schopné predpovedať budúcnosť, pribúdali ako huby po daždi. A my sme platili. Vlastne sme ani nemuseli v nadprirodzené schopnosti dotyčného jasnovidca veriť. Stačilo, ak ich dostatočne úspešne predstieral. Prečo? Podľa Bertama Forera z veľkej časti za to môže naša dôverčivosť. Ochota veriť kartárkám, veštcom či astrológom vyplýva z nášho sklonu nekriticky príjmať univerzálne použiteľné informácie a vzťahovať ich na seba. Nie je to žiadny problém. Dajú sa totiž interpretovať rôznorode. Ak nám veštec napríklad povie, že sme citliví, uveríme tomu. A pritom citlivý môže byť každý. Ak nám povie, že sme príjemní, platí to isté. Ak nám povie, že túžime po láske a uznaní, uveríme mu. Kto by po nich netúžil. Ak nám povie, že máme mnoho nevyužitých schopností, bingo. Kto ale má? A tak podobne. Inými slovami, pokiaľ nám jedinec, považovaný okolím za veštca, povie, že také a také vlastnosti sú nám vlastné – i ked sú vlastné väčšine z nás, že túžime po tom a tom - i keď po tom túži väčšina z nás, obvykle mu uveríme. Sklon vzťahovať všeobecne sa vyskytujúce vlastnosti na seba (validizácia) sa nazýva Forerov efekt. A je mimoriadne účinný v spojení s úsilím veštca presvedčit nás o svojej jedinečnosti, schopnosti poznať naše problémy bez toho, aby nás predtým videl (tzv. Cold reading – chladné čítanie). Je potrebné, aby: - bol sebaistý. Presvedčil nás, že je uznávaným médiom - poznal naše túžby, priania, očakávania - aktívne s nami spolupracoval, zapojil nás do veštenia - používal známe triky s kartami, krištáľovou guľou, čítaním z ruky - mal pripravené osvedčené frázy (tá a tá karta znamená to a to) - začal výrokmi vo forme otázok a zistené odpovede interpretoval neskôr inými slovami ako naše túžby (ľudia po chvíli nevedia, čo vlastne povedali) - dramatizoval (farbisto opakoval, čo o sebe klient prezradil) - lichotil a hovoril, čo chceme počuť Nie je to ťažké. Zvlášť ak uvážime, že ľudia toho majú viac spoločného ako rozdielneho. Obvykle ich trápia láska, peniaze, kariéra či medziľudské vzťahy. Naviac, radi veríme tomu, o čom sa necháme presvedčiť, že je pravda a ľahko sa nachytáme na to, čo je nám milé, čo súzni s našimi túžbami. Takže ak chcete zahájiť kariéru v ezo biznise a ste pripravení nechať si platiť od neštastných ľudí za to, že im budete hovoriť to, čo chcú počuť, do toho! Nič vám nestojí v ceste.

Poznámka k internetovej gramotnosti

V minulých príspevkoch sme si povedali, čo je to falošná web stránka, prečo je ľahké ju vytvoriť, kto sa za ňou skrýva a prečo tak činí. Tiež sme naznačili, že identifikovať stránku ako falošnú nie je zložité. Úplne postačí, ak budeme k internetu pristupovať kriticky. Nemali by sme zabúdať, že ľudia ešte donedávna nemali prirodzenú tendenciu hľadať a overovať zdroje obsahu jednotlivých internetových stránok, pretože to bolo náročné ako duševne, tak časovo. I tu platil zákon najmenšieho úsilia. Časy sa naštastie menia. Väčšina z nás poznala, že – ako uvádza Petr Nutil - jedným zo základných predpokladov úspešného vyhľadávania na internete je kritické vyhodnocovanie. Pravidlo „Keď je to na internete, tak to bude asi pravda“ neplatí. Vždy je potrebné sa zamyslieť, aká je povaha obsahu jednotlivej stránky, komu táto stránka patrí, kto je jej majiteľ a aké má záujmy. Ak teda má byť internet pre nás užitočný, musíme byť mediálne dostatočne gramotní. Za mediálne gramotného je možné považovať toho, kto podľa Evy Niklesovej - sa dokáže orientovať v téme obsahu stránky - vie rozpoznať manipulačné techniky a nepresné resp. neúplné informácie Každodenná internetová realita ukazuje, že ani zďaleka sa nejedná o informačne hodnotový priestor a že skôr ide o panoptikum festivalovej absurdity. Ak nás nejaká stránka upúta, mali by sme bez problémov identifikovať jej vlastnícku štruktúru rovnako ako motivácie jej vlastníka. Pokiaľ je stránka anonymná, nie je čo riešiť. Takáto stránka vedome rezignuje na akýkoľvek korektný obsah. Je koncipovaná vyhroteným až šokujúcim štýlom a jej produkcia vychádza z tvorby zámerne vymyslených informácií. Na web si môže kto chce písať čo chce, založiť si akúkoľvek stránku, nazvať ju ako sa mu zachce a plniť ju ľubovoľným obsahom, byť by bol sebe hlúpejší. Námaha, spojená s hľadaním a overovaním zdroja, nie je veľká a určite stojí za to.

Prečo je ľahké byť na internete nepoctivý a útočný ?

Nedávno som čital zaujímavý článok, v ktorom autor konštatuje, že „vizuálna, emocionálna a fyzická vzdialenosť, ktorá nás oddeľuje od ostatných ľudí, zvyšuje ochotu jednať sobecky, agresívne či podvodne, na internete obzvlášť“. Určite to poznáte. Stačí sa povedzme na diskusnom fóre pustiť do polemiky s niekým, kto nezdieľa váš názor a netrvá dlho, kým sa objaví nenávistná reakcia. Prečo je to tak? Sociálna psychologia odpoveď má. Dôvodom je emočná (a fyzická) vzdialenosť plus emócie, vypínajúce mozog. Málokto by sa zachoval rovnako tvárou v tvár skutočnému, živému človeku. Urážať a nadávať niekomu, kto nestojí oproti nám je proste jednoduché. A môže to byť ešte jednoduchšie, ak sa jedná o labilného, emočne rozrušeného jedinca, ktorý nedokáže racionálne uvažovať. V tejto súvislosti sa uvádza i tzv. deindividualizácia. Znamená stratu sebauvedomenia a hlavne obavu z hodnotenia. Podľa Festingera, Pepitona a Newcomba takýto človek opustí prirodzené zábrany, zabudne na svoju individuálnu identitu a skĺzne na primitívne a bezdôvodné osočovanie. Guy Davenport v tejto súvislosti tvdí, že „vzdialenosť popiera zodpovednosť“. Neprekvapuje preto, že drvivá väčšina internetových útokov je vedená ľuďmi, ktorí by v skutočnom svete nikomu neublížili. Je to práve anonymita v zmysle vzdialenosti od ostatných, ktorá im umožňuje vystupovať agresívne a podvodne.

Hoax: znamenie doby

Termínom hoax sa obvykle označuje zámerne vytvorený podvod, vydávajúci sa za pravdu. V širšom zmysle ide o falošnú správu, ktorou jej autor mystifikuje verejnosť. Vytvoriť hoax a vypustiť ho do sveta nie je ťažké. Vo väčšine prípadov ide o jednoduchú, z kontextu vytrhnutú správu, podporenú nesúvisiacimi fotografiami, v ktorej sa v rôznom pomere mixujú pravdivé a lživé tvrdenia. Príkladom takejto ľudovej tvorivosti môže byť nám už dobre známy pán Tomáš Lajtoš z kozmetického salónu PHAYEDE, ktorý v snahe zastaviť svoj úpadok sa prostredníctvom hoaxov už mesiace snaží mobilizovať verejnosť proti konkurencii. Propagandistické správy, ktoré šíri, sa zameriavajú v prvom rade na emocionálne reakcie, pod vplyvom ktorých sa ľudia obvykle rozhodujú. Obecne teda môžme povedať, že hoax oslovuje našu predstavivosť prostredníctvom vyhrotených emócií. Pracuje s jednym motívom a v zásade nesie jednoduché posolstvo, ktoré ale neustále v rôznych formách opakuje. Pýtate sa, ako sa brániť? Jedinou skutočne účinnou obranou je zapojiť do hry zdravý rozum. Neprijať informácie automaticky a nekriticky, ale sústrediť sa na ich zdroj, dôveryhodnosť, prípadne si ich priamo overiť. Dobré je byť opatrný pri príjmaní jednoznačne vyznievajúcich správ, oprostit sa od vzmáhajúcich sa emócií a nenechať sa nimi pohltiť. Úplne najlepšie je autora hoaxu demaskovať, odhalovať jeho metódy a mechanizmy.